Strašidelné zážitky

Odoslať odpoveď


Táto otázka je prostriedkom na zabránenie automatických pokusov spambotov.

BBCode je OFF
Smajlíky sú ZAKÁZANÉ
Prehľad témy
   

Zväčšiť náhľad Prehľad témy: Strašidelné zážitky

Re: Strašidelné zážitky

Poslať od Michal » Pon 30. Nov 2015 2:58:47

Mna tohto roku v lete prekvapil svojim prichodom bratranec z USA ktoreho som nevidel od jeho 12tich(2007). Sli sme spat do lesa. Miesto sa naslo nad vodnou nadrzou "pod Bukovcom". Ja v hamake a on v stane. Zhruba o 4.30 som sa zobudil s umyslom vypustit prebytocne mnozstvo piva v mojich obehoch. Ako som sa tak uz sice triezvy ale rozospaty pobral vyhladat po tme len s neostritelnou celovkou miesto kde sa pivo vsiakne do zeme zacul som na druhej strane nevelkej uzlabiny nad ktorou sme taborili suchot v napadanom listi. Pomyslel som si po kratkom pocuvani ze to mozno budu diviaky. Nepocul som sice ziadne krochkanie ale zvuky nevyzerali na nic ine ako ked sa niekto suchce v listi cosi viac nez len nohy. Boli na druhej strane uzlabiny s dost strmym zrazom tak som si povedal ze to je ok a ze k nam urcite nepridu. Cestou som ale preventivne prihodil par suchych kuskov na vyhasinajucu pahrebu aby som vniesol viac svetla do situacie. Ked som sa vratil k hamake prekvapilo ma ze suchtanie uz neprichadza z druhej ale z nasej strany uzlabiny a ze povodca moze byt vzdialeny nanajvys 15-20 metrov odomna. Celovka ani ohen nepomohli pomedzi stromy osvetlit zdroj zvukov.. Zacal som pokrikovat a buchat palicami.. proste robit hluk aby som nech uz to bolo cokolvek odplasil. Na to sa zobudil bratranec a spytal sa co sa deje. Povedal som mu ze mame navstevu a on sa spytal ci ma vyliezt. Bleskovo som mu vysvetlil nech ostane kde je. Na moje pocudovanie sa suchot zacal priblizovat, adrenalinom presytena krv mi zacinala hucat v usiach no tvorenie hluku som nevzdal, naopak zintenzivnil, na co sa zdroj prichadzajuceho zvuku zarazil a vydal sa smerom od nas zrychlenym tempom. Este chvilu som pocuval az sa zvuk uplne nevytratil z dosluchu. Nastastie sa uz nic viac tej noci nestalo a ja som nakoniec, sice neochotne, ale predsa zaspal.

;)

Re: Strašidelné zážitky

Poslať od sally » Pon 22. Jún 2015 12:46:50

johny: niečo podobné sa nám stalo na jednom zraze. Sedíme neskoro v noci pri ohni na Čermáku, keď k nám prišiel čudný chlapík. Bez baterky, bez batohu, len tak. Vybral dáku sladkosť a začal jesť. Potom sa zodvihol a šiel. Kukali sme za ním jak blázni :shock:

Táto téma mi pripomenula video z fotopascí https://www.youtube.com/watch?v=hBd2eTEPJj4

Re: Strašidelné zážitky

Poslať od lu_si » Sob 13. Jún 2015 17:00:31

Pripájam tiež jednu príhodu - nie moju a nie vtipnú, ale možno Vás zaujme:

Haluzák – alebo prečo spala hamaka prázdna a ja na betóne

Do vrecka som si dal nôž. Vedľa seba drevenú palicu, jedinú ktorú som našiel, ktorá môže spôsobiť aspoň trochu bolesti. A vedľa nej reťaz, na konci ktorej bola kladka, tak, aby som ju schmatol bez hľadania a mohol sa ňou oháňať. Do hamaky som dal dve bundy, nech to vyzerá, ze v nej spím. Na schody a okolo hamaky som rozhádzal konáriky, nech počujem, keď bude prichádzať. Ľahol som si asi 1.5 od hamaky, na betón, do tmy, kde ma nevidel, srdce mi búšilo a nebolo mi veľmi do spania. Tak som len čakal, či sa vráti a pripravoval sa na boj. A vrátil sa…


Bol to krásny deň. Jeden z najlepších na motorke, krásne výhľady, kľukaté ale dobré cesty a skoro ani jedného auta na nich. Jazdil som vysmiaty, zdravil som skoro každému po ceste, skrátka super. Na prenocovanie som si našiel takú betónovú autobusovú zastávku, ktoré tu sú bežné. Bola asi 5km od najbližšej dediny oboma smermi, tak som si povedal, že ma tu nebude nikto otravovať. Vlastne som bol šťastný ako malý chlapec, pretože to malo strechu, mal som kde zavesiť hamaku, vedľa bol potôčik a bolo to uprostred ničoho, s výhľadom na rieku a hory: (v strede dole je taká stavba a vedľa motorka. To je ono)


Natiahol som hamaku, začalo sa stmievať, tak som si ľahol a uvažoval o kadejakých veciach.

Len tak, odnikiaľ, sa pred zastávku priplietol týpek, vyzeral normálne, taký typický chlapík v 30tich, ktorých som tu videl po ceste. Pozeral sa mojím smerom, a ruku mal na rozkroku, akoby šiel šťať. No nešiel, začal sa obzerať dookola a potom vyliezol ku mne. Vedel anglicky, tak lámane, ale dorozumeli sme sa v pohode. Prišiel mi príliš sebavedomý na dedinčana, pristúpil priamo ku mne a podal mi ruku. Povedal, že som ho vystrašil, pretože si myslel, že moja hamaka je duch.

Kecali sme asi pol hoďku, povedal, že aj on tu bude spať. Že tu bežne spí, pretože je rád o samote. “Tak sorry, dnes nie osamote.” povedal som s úsmevom. Povypytoval sa ma na rodinu, odkiaľ cestujem a bežné veci, spýtal som sa na jeho život, prácu, rodinu, jeho odpovede boli odmerané a stručné. Že býva v dedine opačným smerom, odkiaľ prišiel, že je slobodný a že tam pôjde autobusom ráno. (Zastal tam jeden autobus, jeho smerom, pýtam sa prečo nejde, on len, že ráno.) Sem tam trepol niečo, čo nedávalo zmysel (nie kvôli jeho angličtine, ale bolo to úplne mimo kontext, alebo čistá haluz). Spýtal sa ma na palicu, ktorú som si položil vedľa seba, či je na ochranu. Povedal som, že áno – proti ľuďom a opiciam.

Trochu sme stíchli, keď sa z ničoho nič postavil a odišiel do tmy. Bez slova.

Divné, myslím si. Asi šiel na záchod. No keď sa nevrátil za 15 minút, mi začal mozog pracovať na iných teóriách: No do riti. Čo keď ma videl z jedného z áut, ktoré tu prešli, keď som dorazil, a povedal si – turista uprostred ničoho… bude mať prachy, ľahká korisť. A teraz odišiel po posily, zbraň, čojaviemčo?

Povedal som si, že mám na výber – nespravím nič, a keď náhodou príde spať okradnúť ma, tak budem nepripravený. Je tu tma, nemám svetlo, viditeľnosť žiadna a v okolí ani duše. A v jeho očiach som európan, ktorý si kúpil drahšiu motorku, tak asi má prachy. A keď sa pripravím a nepríde, tak sa nič nestane. Tak som sa rozhodol nič neriskovať – toto už si čítal – pripravil som sa, ako som najlepšie mohol za daných okolností, nemal som baterku a aj tak, nechcel som svietiť ani mobilom, keby náhodou čumel niekde z kríku, nech nevidí, čo robím. Pripravil som si svoje zbrane, sedliacky alarm systém, prešiel som sa von a spať dnu, nech vidím všetko z jeho pohľadu. Na zastávke bola čierna tma, takže ma nebolo vidieť, ale ja som ho videl z mojej strany, pretože bol osvetlený, aspoň trochu, oblohou. Teda, videl by som len siluetu, nie, či má niečo v ruke, ako sa tvári a pod.

Ležal som a čakal, na betóne, za hamakou. Asi po hodine som zaspal a znovu sa prebral po ďalšej hodine – jeho nikde. Začal som uvažovať – som paranoidný? Preháňam to. Takýto scénar ako z filmu, neviem či nečakám od takého dedinčana priveľa. Ale na druhej strane, radšej takto, ako potom ľutovať, veď nestratím nič, keď nepríde. Ale idem si ľahnúť do hamaky.

Zaspal som v hamake, s tým, že sa zobudím, keď stúpi a zlomí vetvy, ktoré som tam rozhádzal. Zobudil som sa sám niekoľko krát, obzrel sa, všade tma tmúca, jeho nikde.

Zobudil som sa znovu, tentoraz s divným pocitom. Pozriem na jeho flek, kde sedel, keď sme kecali – a kurnik, on leží tam! Zaspatý, trochu v šoku som na neho pozeral niekoľko sekúnd a rozmýšľal – keď spí, tak je to ok, veď povedal, že tu bude spať. Keby ostal spať, to by bolo aj v poriadku. Ale… akonáhle som ho zaregistroval, po niekoľkých sekundách sa postavil, veľmi rezko, ani sa na mňa nepozrel, a zasa odišiel do tmy. Kráčal rýchlo a sviežo, nie ako niekto, kto sa práve zobudil. Bol ako taký prízrak, jeho kroky som nepočul. Videl som len čiernu siluetu nejakého človeka, asi 1 meter odo mňa, ktorá sa postavila akonáhle som ho zbadal, a odišla. Nevidel som, či on zaregistroval mňa. Bola to náhoda – akurát sa zdvihol, keď som sa ja pozrel? Fakt? Aké sú šance? Bol som trochu šoknutý a prispatý, tak som nepovedal nič. Mal som naňho asi zakričať, no najlepšie čo ma napadlo vtedy bolo sledovať, ktorým smerom odíde (predtým som nevedel ani to). A môj mozog bol príliš zaneprázdnený otázkami ako – prečo som ho nepočul? Ako to, že nestúpil ani na jeden konárik? Ako to, že ani keď odchádzal tak na nich nestúpil? Prečo bol taký svieži, žeby akurát prišiel, ľahol si, ja som sa na to zobudil a pozrel na neho, tak sa zasa zobral preč? Takisto som si skontroloval batohy, teda či sú tam. Boli.

Čo mi ostáva teraz? Rozoberal som si možnosti – keby ma chcel okradnúť, zapichnúť, tak už mal možnosť. Tak to mi asi nehrozí. Ale prečo sa zasa zobral preč, presne keď som sa na neho pozrel? To nedáva žiadny zmysel!

A vtedy na mňa prišla taká náhla sračka… už predtým som mal blbý žalúdok, a keďže som sa zobudil a naposledy som bol už pred hodinami, tak si telo povedalo – zjedol si niečo, čo musí ísť rýchlo von. Teraz. Poznáš to – také neodkladné a vieš, že do 5 minút musíš, či si pripravený, či nie. Ak to nepoznáš, tak príď do Indie ;).

Takže mi neostávalo nič iné, len zobrať palicu a ísť k potoku (nemám sracák, v Indi sa používa voda), s tým, že nevidím ani kam stúpem (našťastie som si to tam pred zotmením prešiel, takže som zhruba vedel, kam sa navigovať. A kvrou mi pumpoval adrenalín, tak som nad tým ani veľmi nerozmýšľal. Potok bol tým istým smerom, ako sa pustil tento haluzák. Ale tlačili ma iné pudy, takže to bolo jedno. Keby sa na mňa vrhol, tak ho asi tou palicou zahluším a zároveň sa poseriem…

Ale nič. Vrátil som sa späť, črevá prázdne, a po ňom ani stopy. Ľahol som si znovu, zaspal som a zobudil sa, keď sa už začalo brieždiť. Jeho nikde, ja som celý a mám všetky veci a peniaze.

Jedna z nevšednejších skúseností na cestách… Nie som ale o nič múdrejší, ako v noci – čo to je za týpka a čo ho vodí v noci takto sa flákať? A čo tá náhoda, že sa zoberie preč, keď sa ja preberiem?

Nedozviem sa, ale je to jedno. Zaujímavá spomienka, ako som sa vyzbrojil a očakával súboj o život, založený len na paranoidných myšlienkach. Ale tieto máme v génoch. Keby naši predkovia v tme, sami v lese, nemali paranoidné myšlienky ohľadom sebazáchovy, tak by ich všetkých požrali kadejaké šelmy. Myslím, že by som v podobnej situácii zasa spravil to isté. Ale po tejto skúsenosti, asi by som ostal spať na betóne a vymyslel si lepší alarm.

A na počudovanie, celkom dobre som sa vyspal…

zdroj: http://posveteposvojom.com/2014/06/02/h ... na-betone/
autor: Lukáš Čech

Re: Strašidelné zážitky

Poslať od johny » Sob 13. Jún 2015 16:59:06

Heh, ten pocit pozornosti velmi dobre poznám. Všimol som si, že naň reaguje celkom dosť ľudí. Stačí sa na niekoho pozerať s myšlienkou "hej ty!" a on sa po čase na vás pozrie :shock:

Moja story: visel som raz pri potoku. Krásne žblnkal, káva sa varila, prišla noc. Už som sa chystal ísť spať, keď došiel chlapík. Oblečený v šušťákoch ako z dámskeho magazínu za bolševika. Sadol k ohňu, vytiahol tatranku a začal jesť. Ani Ahoj! ani iný pozdrav... Potom sa len zodvihol a šiel preč. Tú noc sa mi nespalo ľahko aah

Strašidelné zážitky

Poslať od miro224 » Pia 12. Jún 2015 14:00:04

Inšpirovala ma Lu_si v inej téme (modi by mohli jej príspevok potom presunúť...). Dávajte sem vaše spooky stories, desivé zážitky, stretnutia tretieho druhu a podobne. Bububu, poďme sa báť :twisted:

Za seba:
bolo to už dávno, ešte som bol zelenáč, zemospáč. Nocoval som na kraji brala. Pršalo a všetko bolo mokré, z hory stúpaly kotúče pary. Krásny výhľad do doliny, oheň praskal a vrhal tiene po okolí. Ako som netušil ako sa zotmelo, popíjal som čaj, chrúmal slaninu a užíval si oddych. Všetko by bolo super, keby som stále nemal taký pocit, ako keď sa na vás niekto sústredene pozerá. Asi to poznáte - uprená pozornosť. Kukám do tmy ako blázon. Vravel som si - asi už naozaj potrebujem od civilizácie vypnúť. Nič to, ohník ďalej horel, zemiaky v pahrebe sa piekli... až mi sliny tiekli :D Na druhý deň som šiel nájsť suché drevo na oheň a pohľadať stopy nočnej návštevy. Zem bola rozmočená, no nikde nič. Dolu v dedine som sa v krčme dozvedel, že sa na tom brale už pár ľudí zabilo camp

Hore

cron