Slnko, sneh, mraz. Co viac si priat. Azda vhodnu partu, ktora nepovie nie nocovaniu v mrazoch.
Cestu na Taricove skaly sme okorenili vystupom na Vysoku, kde sme si pozreli zapad slnka a nahnali cas, aby sme v mieste nocovania neboli prilis skoro.

Zapad sa celkom vydaril, farbicky hrali, a pristojaci lapaji sa smiali a spievali. Davno som tu nebol, a veru na tomto kopci bolo pekne rusno. A to aj po zapade.


Fotografov okamzik, ked obloha rozhora svoje divadlo. V tom momente sa vsak do zaberu priruti kopa turistov, jeden strieda druheho, a fotomajster nemoze dokoncit svoju panoramu


Rano cvicny vybeh na skaly, pozriet ako sa ma Vysoka, ale ostavaju tu iba dvaja najtvrdsi profici, pre mna nic moc.


Namieril som si to do zakladneho tabora, ktory medzitym zalievalo slnko. Veru tazko sa vyliezalo rano z pelechu pri -4 stupnoch.

Matusovi sa tentokrat podarilo hermeticky uzavriet svoj novy tarp, takze konstrukcia a dizajn nakoniec dopadli velmi dobre.


Model vyskusal aj zateplenie od Cumulusu. Mimochodom v noci bolo velmi prijemne teplo.
